Zázračná rostlina na pomoc diabetikům a obézním lidem

Osmý ze série článků Alexandera Čumakova ze Slovenska. Tentokrát se autor zabývá myšlenkou pomoci Stévií diabetikům a obézním lidem.

Zázračná rastlina na pomoc diabetikom a ľuďom obéznym

„CUKOR“ tretieho tisícročia.

STEVIA REBAUDIANA, BERTONI – je to rastlina, o ktorej sa zatiaľ na Slovensku málo vie. Vo svetovej odbornej a populárnej literatúre sa však v posledných 20 rokoch o nej napísalo veľa dobrého napísalo. Je to rastlina, ktorej seriózny výskum zatiaľ prakticky nedokázal žiadne negatívne pôsobenie na ľudský organizmus. Listy tejto rastliny, majú výrazne sladkú chuť. Sladkosť listov však nieje spôsobená cukrami (uhlohydrátmi), ale zlúčeninami, ktoré nemajú žiadnu kalorickú hodnotu, to znamená, že sú vhodné pre diabetikov a ľudí, ktorým lekár odporučil redukčnú diétu. Vodný extrakt alebo priamo môže používať prakticky každý človek, lebo okrem výrazne sladkej chuti majú steviozidy aj rad sprievodných kladných účinkov. Toto rastlina bola botanicky začlenená len koncom 19 st.

Názov rastliny vznikol zložením z druhového mena – STEVIA, mena chemika, ktorý prvý stanovil sladké zlúčeniny – REBAUDI a mena botanika, po ktorom dostala posledné meno – BERTONI.  Slovenský názov – sladká tráva – vznikol od chuti listov a vzhľadu.

Zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v listoch výrazne sladkou chuťou konkurujú nielen cukru ale predovšetkým umelým, chemickým sladidlám (sacharínu, aspartamu atď.). Listy stévie obsahujú viac zlúčenín zo sladkou chuťou sladké zlúčeniny dostali spoločný názov steviozidy. Chemicky steviozidy patria medzi diterpény. Sumárne sú tieto zlúčeniny v priemere 300 krát sladšie ako cukor.

Stévia je viacročná rastlina, patrí do rodu Asteraceae, opeľuje sa hmyzom, jej semená sú veľmi ľahké a podobne ako aj semená púpavy majú „dáždnik“ pomocou ktorého ich vietor ľahko roznáša. Nevýhodou je veľmi krátka doba klíčivosti semien, preto sa len ťažko môže stévia rozmnožovať umele pomocou semien. Rastlina nie je náročná na hnojenie preto rastie aj na chudobných pôdach, vyžaduje však vlhké a teplé podnebie.

Rastlina pochádza z pohoria Amanbai, ktoré sa nachádza medzi Bolíviou a Paraguajom. Miestni domorodci poznali vlastnosti listov Stévie už pred príchodom španielskych kolonizátorov. Používali ich ku sladeniu čaju s tonizujúcimi účinkami, ktorý si pripravovali z listov rastliny mate. Ak by predsa len listy mali negatívne pôsobenie, potom miestni indiáni, ktorí ich používajú už veľa storočí dávno vymreli.

Vo svete existuje viac ako 200 rastlín druhu Stévia, ale iba jeden genotyp obsahuje tak veľké množstvo „sladkých“ zlúčenín, že sa stal predmetom záujmu v prvom rade vedcov a následne aj bežných ľudí na celom svete predovšetkým diabetikom a ľuďom, ktorí musia obmedziť príjem kalórií.

Sladké zlúčeniny – steviozidy sa nachádzajú predovšetkým v listoch. Ich obsah v steblách je zanedbateľný. Listy obsahujú viacero sladkých zlúčenín. Táto skupina zlúčenín dostala spoločný názov od diterpénu steviozidu, ktorého obsah v listoch je najvyšší. Z celkového, sumárneho množstva sladkých zlúčenín steviozid predstavuje 70 – 80 %. Jeho sladivosť v pomere ku sacharóze je 1 : 300. Druhým dôležitým diterpénom je rebaudiozid A, ktorého množstvo sa pohybuje od 10 do 20 %. Jeho sladivosť je najvyššia zo všetkých doteraz zistených steviozidov a v pomere ku sacharóze je 1 : 700. Koncentrácia ďalších steviozidov – rebaudiozidu C, D a E a dulkozidu, ktoré boli analyticky v listoch zistené ako aj ich sladivosť je značne nižšia preto ako samostatne pôsobiace zlúčeniny záujem nepredstavujú.

V prirodzených podmienkach listy koncentrácia steviozidov v listoch sa pohybuje od 7 do 10 %. V poslednom čase sa šľachtiteľom už podarilo vypestovať nielen mrazuvzdorné odrody, ale aj rastliny, u ktorých je obsah steviozidov v listoch viac ako 20 %. Sú odrody, ktoré majú vyšší podiel najsladšieho diterpénu – rebaudiozidu A, v dôsledku čoho sa zvýšila sladivosť v porovnaní s cukrom asi na 1 : 400.

V závislosti na klimatických podmienkach, ktoré sú rozhodujúce, sa v optimálnych podmienkach sa dá získať viacej kosieb a úroda listov až 25 ton/ha suchej hmoty.

Aký majú steviozidy ekonomický význam si môžeme ukázať na príklade: pri priemernom obsahu steviozidov – 12 %, úrode listov 25 t/ha  a výťažnosti  85 %  sa dá získať asi  2,50 t steviozidov. Pri priemernej sladivosti 1 : 300 to predstavuje fantastických 750 t cukru z ha. Pre porovnanie na Slovensku sa z 1 ha cukrovej repy získa asi 4-5 t cukru,  pričom najvyššia výroba cukru z 1 ha na svete sa pohybuje okolo 10 – 12 ton z ha. To znamená, že steviozidy predstavujú najlacnejší „cukor“ na svete.

Skutočné úrody listov stévie sú však značne nižšie. Postupne, smerom na východ sa úroda listov a množstvo steviozidov zvyšuje. Zároveň sa zvyšuje aj ekonomika pestovania stévie.

Steviozidy sú veľmi dobre vo vode rozpustné, preto nie je problém ich z listov vyextrahovať. Technologický problém predstavujú ďalšie extrahovateľné vodorozpustné zlúčeniny, ktoré prechádzajú z listov do extraktu. Medzi ne patria vodorozpustné amínokyseliny a bielkoviny, saponíny, rastlinné farbivá, ako aj zlúčeniny, ktoré vznikajú činnosťou enzýmov pri sušení listov. Tieto zlúčeniny pridávajú extraktu zápach sena. Odstránenie týchto zlúčenín je obtiažne. K čisteniu extraktu, ktorý sa získa z listov je nutné použiť moderné separačné metódy ako sú ultra a diafiltrácia, iontomeniče a iné separačné metódy.

Záujem o steviozidy vznikol v dobe keď sa začali v literatúre objavovať údaje o negatívnom pôsobení umelých sladidiel. Zásluhu majú na tom vedci z Južnej Ameriky a predovšetkým z Japonska, kde zákonom výrazne obmedzili používanie umelých chemických sladidiel v potravinárstve. V súčasnej dobe je Japonsko svetovou veľmocou v používaní steviozidov v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle. V Japonsku napr. steviozidy už viac ako zo 60 % nahradili cukor a chemické sladidlá. Aký veľký význam v Japonsku udeľujú steviozidom vidno aj z toho, že na Ministerstve zriadili špeciálne oddelenie pre šľachtenie a  pestovanie a založili výskumné stredisko, ktoré sa zaoberá využitím steviozidov v potravinárskom priemysle, farmácii a kozmetike.

Výskum dokázal rad  pozitívnych vlastností steviozidov:

– regulujú množstvo cukru v krvi a zlepšujú bilanciu glukózy, zvyšujú aktivitu pankreasu, vyrovnávajú príliv energie, stabilizujú krvný tlak, zlepšujú a urýchľujú regeneráciu svalom a urýchľujú návrat do normálneho stavu po námahe, zvyšujú schopnosť spaľovať tuk v organizme, zlepšujú schopnosť myslieť, spomaľujú degeneráciu tkanív, vyrovnávajú kolísanie hladiny energie, znižujú chuť na sladké, majú antiseptické vlastnosti, ktoré urýchľujú liečenie poranenej kože, používajú sa pri profilaktike výskytu štítej žľazy, majú antimikrobiologické vlastnosti, inhibujú rast streptokoka a iných baktérií, steviozidy nemajú mutagénne ani karcinogénne pôsobenie, zjemňuje pokožku a odstraňuje vrásku a atď. Molekula steviozidov je natoľko stabilná, že pri prechode zažívacím traktom človeka nehydrolyzuje (sa nerozkladá).

Zaujímavá správa prišla z Ukrajiny – po havárii v Černobyle deťom z havarijnej oblasti okrem iných liečebných procedúr boli v jedle podávané aj steviozidy, pôsobením ktorých sa ich zdravotný stav sa výrazne zlepšil.

Najväčšími pestovateľmi stévia sú štáty Južnej Ameriky a v poslednom čase aj Ďalekého východu. Pokusy s jej pestovaním boli aj Európe. Literatúra uvádza, že sa ju pokúšali pestovať v Portugalsku, vo Frakcii, v Nemecku, Bulharsku, ba aj v podnebí chladného Anglicka. Nakoľko táto rastlina si vyžaduje špecifické pôdne a klimatické podmienky pokusy s jej pestovaním v Európe ukázali ekonomicky nevýhodné.

Pokusy s pestovaním Stévie boli aj na Slovensku. Zistilo sa však to, čo sa dalo na základe údajov z literatúry očakávať – v našich podmienkach táto rastlina vymŕza, dopestovať semeno sa nedá, rozmnožovanie sa musí robiť iba členením koreňov a porast je potrebné každoročne obnovovať. Koncentrácia steviozidov v dôsledku nevhodných pôdnych a klimatických podmienok je u nás podstatne nižšia. Pestovanie si vyžaduje značné finančné náklady a preto je ekonomicky nevýhodné. Pestovanie je možné iba v skleníkoch a fóliovníkoch.

Najväčšie úspechy v pestovaní stévie v Európe sa dosiahli v krajinách bývalého ZSSR. Už v 30tich rokov v Rusku významný svetový bádateľ botanik a genetik akademik Vavilov upozornil na výnimočné vlastnosti stévie a steviozidov. V súčasnej dobe sa v krajinách býv. ZSSR stévia pestuje a výskum využitia steviozidov pokračuje.

Väčšiemu rozšíreniu používania steviozidov v Európe podľa získaných údajov bráni predovšetkým Európska únia kde lobby výrobcov umelých sladidiel a cukrovarníkov neumožňuje schválenie ich používania. Napriek tomu údaje hovoria, že výskumné práce  s pestovaním stévie a so steviozidmi sa vedú vo viacerých západných štátoch a niektorých štátoch sa už uvažuje o povolení používania steviozidov. Pokrok vo vede sa zabrániť nedá.

V USA bolo použitie stévie v potravinárstve schválené až v r. 1995. Ako sami uvádzajú skoršiemu schváleniu bránilo ekonomicky silné lobby cukrovarníkov a výrobcov umelých, chemických sladidiel.

Používanie steviozidov je okrem krajín v Južnej Amerike a Ďalekého východu schválené už vo všetkých štátoch býv. ZSSR a od r. 1999 aj na Slovensku. U susedných štátoch t.j. v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a v Českej republike niesu steviozidy zakázané, ale zodpovedné orgány kladú prekážky pri schvaľovaní ich použitia.

Je na mieste otázka – či výskum v Japonsku, na Ďalekom východe a v Južnej Amerike je tak slabý, že doteraz nezistil negatívne pôsobenie steviozidov? Alebo skutočne ekonomické lobby v Európe je silnejšie ako veda?

Prvý významný krok k širokému použitiu steviozidov sa urobil v r. 1999. Na zasadnutí FAO boli steviozidy zaradené medzi sladidlá a bolo im pridelené číslo E 960. Na Slovensku bol v r. 1999 schválený Ministerstvom zdravotníctva vodný extrakt z listov s obsahom steviozidov od 20 do 25 % z ktorého sa bude v krátkej dobe kvapalný extrakt pre diabetikov. Vo výskume sa už pripravila technológia výroby zmesi steviozidov a maltodextrínom. Koncentrácia steviozidov sa môže podľa želania odberateľa meniť od 20 %. Overuje sa technológia výroby tabletiek so steviozidmi a pripravená je výroba nápojov sladených steviozidmi.

Svetová štatistika uvádza, že rastie počet ľudí s diagnózou diabetes mellitus a predovšetkým ľudí s nadváhou (obéznych). Príčinou je predovšetkým znížený pohyb (malý výdaj kalórií) a nesprávny spôsob stravovania (málo zeleniny, veľa tukov). Tieto choroby aj u nás sú rozšírení nie len u dospelých ale aj u detí a dorastajúcej mládeže.

V oboch prípadoch môže použitie steviozidov výrazne znížiť spotrebu cukru lebo vo všetkých potravinách sa v značnej miere môže cukor nahradiť steviozidmi. Farmaceutický priemysle môže miesto chemických sladidiel a cukru používať u liekov s nepríjemnou chuťou steviozidy.

O veľkom význame stévie a steviozidov svedčí skutočnosť, že už v 80tich rokoch sa vláda býv. ZSSR uzniesla o financovaní projektu „Stevia“. Skutočnosť, že tejto rastline sa pripisoval veľký význam vidno to aj z toho, že výskum vláda pridelila vojakom a vybraným výskumným ústavom s príkazom prísneho utajenia výsledkov ich práce. V býv. ZSSR sa stéviou a steviozidmi sa zaoberali významné vedecké pracoviská poľnohospodárske, farmaceutické a lekárske. 

Výsledky ich práce potvrdili to, čo nám bolo známe z literatúry – stévia a steviozidy môžu nie len nahradiť cukor a chemické sladidlá ale majú aj rad vlastnosti, ktoré sa môže využiť potravinárstve, humánnej a veterinárnej medicíne a v kozmetike. Začiatkom „perestrojky“ sa tieto práce odtajnili. Výskum pokračuje, ale v značne obmedzenej miere. Dôležitú úlohu zohrali steviozidy pri havárii v Černobyle. Zistilo sa, že steviozidy vyplavujú z tela radionuklidy, neutralizujú a vyplavujú toxíny.

Na Slovensku máme asi 250 tisíc registrovaných a približne rovnakým počet neregistrovaných diabetikov. Okrem toho asi 0,5 mil. obyvateľom má značnú nadváhu (sú obézni). Spolu je to 1 mil. obyvateľom Slovenska, ktorí sú odkázaní na používanie „sladkých chemikálií“. Pri priemernej spotrebe cukru na 1 občana asi 25 kg to predstavuje náhradu asi 25 tisíc ton cukru. Ak iba 10 % nahradíme steviozidmi aj to sa prejaví na zvýšení zdravia predovšetkým detí, ktorí najviac túžia po „sladkých potravinách“.