Sedmý ze série článků Alexandera Čumakova ze Slovenska. Článek popisuje potíže rostliny při schavolvacím řízení legislativou EU.
STEVIA REBAUDIANA, BERTONI
rastlina chválená, používaná a zatracovaná.
Ľudia, ktorí majú cukrovku a ľudia obézni majú jedno spoločné – musia výrazne obmedziť spotrebu potravín s obsahom uhľohydrátov (cukrov). Pre týchto ľudí chemický priemysel už desaťročia výroba umelé sladidlá, ktoré neobsahujú kalórie a tak umožňujú chorým „si trochu osladiť“ život.
V XX storočí sa výrazne zvýšil podiel chémie v živote ľudí a je tendencia ku zvyšovaniu toho tlaku na zdravie ľudí. Treba však rozlíšiť tie produkty chemického priemyslu, ktoré sú v súčasnej dobe nenadraditeľné (umelé hmoty, pohonné látky atď.) od tých produktov, ktoré môžeme nahradiť pravda ak nájdeme vhodnú náhradu. To prvoradú úlohu hraje poľnohospdárstvo. Na šťaste prax skr ako výskum pochopila, že nadbyročné hnojenie škodí nie len rastlinám a následne hospodárskym zvieratám, ale aj ľuďom a v neposlednom rade aj samotnej pôde. Čo robiť aby sa ľudstvo ochránilo pred negatívnym pôsobením chemikálii.
V prvom rade je nutné sa obrátiť k Matke prírode. Väčšina liekov, ktoré teraz ľudstvo používa sa nachádzajú v prírode – v rastlinách, v kôre stromov, v rybách a riasach, v paroží zvierat atď.
V súčasnej dobe sú produktý chemického priemysle bezpodmienečne nutné pre zdravie diabetikov a ľudí obéznych. Predovšetkým bez inzulínu a v menšej miere aj bez umelých sladidiel by sa títo ľudia veľmi ťažko vyrovnávali s osudom, ktorý ich stihol. Ako však ukazujú výsledky vedy aj tento nedostatok sa do určitej miery dá prekonať.
V prírode sa nachádza veľké množstvo rastlín, ktoré majú liečité účinky. Sú známe údaje z čínskej ľudovej medicíny, pôvodní obyvatelia Afriky, Austrálie a mnoho vedia aj naše „babičky korenárky“. Ale my tieto znalosti ešte využívame len v malej miere.
Keď do Južnej Ameriky prišli španielskí kolonizátori tak okrem nesmiernych pokladov tam našli aj rastlinu, ktorej listy boli veľmi sladké a miestni indiáni z kmeňa Guarani ju nazývali „sladká tráva“. Indiáni používali listy tejto rastliny ešte pred príchodom kolonizátorov ku sladeniu čaju Mathé, ktorý má stimulačné účinky. Indiáni tiež poznali jej antiptické účenky a používali ako „konzervačnú“ látku – mäso z ulovenej zveri prekladali listami stévie a tým zamädzili jeho znehodnotenie.
Koncom XIX st. sa objavila vo vedeckej tlači správa o novej „sladkej“ rastline, ktorú objavil botanik Moises Santiago Bertoni. Rastlina po svojom objaviteľovi dostala názov – Stevia rebaudiana, Bertoni. Doteraz sa v prírode našlo 154 druhov rodu Stévie, ale iba jeden z týchto druhov produkuje ekonomicky výhodné množstvo „sladkých“ zlúčenín so spoločným názvom steviozidy.
Skupinu steviozidov, ktoré majú ekonomický význam tvorí osem zlúčenín. Tieto zlúčeniny však majú v porovnaní s cukrom rôznu sladivosť. Priemerná sladivosť v porovnaní s cukrom je 1 : 300. Sladivosť sa však meniť v závislosti na tom ako sa menia kvantitatívne pomery jednotlivých steviozidov v listoch.
Názov zlúčeniny % obsah sladivosť
Steviolbioside < 0,5 100 – 125
Stevioside 8 – 10 150 – 300
Rebaudioside A 2 – 5 250 – 450 (700)
Rebaudioside B < 0,02 300 – 350
Rebaudioside C (Dulcoside B) 0,5 – 0,7 50 – 120
Rebaudioside D < 0,02 250 – 450
Rebaudioside E < 0,02 150 – 300
Dulcoside A 0,2 – 0,4 50 – 120
Veľké rozpätie v hodnotení sladivosti je spojené s tým, že v rôznom prostredí (pH, koncentrácia a pod.) je sladivosť jednotlivých steviozidov rôzna.
LD50 steviozidov je – 7,9 – 8,2 g.kg-1. Toto množstvo steviozidu odpovedá 2,37 – 2,46 kg čistého cukru, t.j. množstvu, ktoré človek prakticky nieje schopný naraz zjesť.
Okrem steviozidov listy stévie obsahujú celý rad dôležitých pre život človeka zlúčenín : betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitamíny A a C, niacín, vlákninu a viac ako 60 ďalších zlúčenín.
Listy obsahujú aj rad dôležitých anorganických prvkov : 1,4 % N, 0,3 % P, 2,4 % K, vysoký obsah Cr, ďalej Co, Fe, P, Ca, Na, Mg, Mn, Se, Si, Zn.
V internete sa nacházdajú údaje z ľudovej medicíky o použití extraktu z listrov Stévie, ktoré hovoria, že prídavok niekoľkých kvapiek extraktu ku každému jedlu po krátkom čase (3 – 4 týždne) znižuje hladinu glukózy v krvi. Brazílske pramene udávajú, že u vekovej skupiny ľudí od 20 do 40 rokov sa po použití extraktu z listov stévie znižuje systolický a diastolický krvný tlak až na 9,5% atď. Nakoľko vodný extrakt z listov je dokazateľne pre zdravie ľudí neškodný žiadalo by sa tieto údaje overiť aj v našich podmienkach.
Vo vedeckej literatúre sa tiež nachádza značné množstvo údajov o pôsobení steviozidov na ľudský organizmus : Steviozidy – regulujú množstvo cukru v krvi, – zvyšujú aktivitu pankreasu, – zlepšujú rovnováhu glukózy, – zvyšujú príliv energie, – udržujú rovnováhu Chi častíc, – stabilizujú krvný tlak, – urýchľujú zlepšenie stavu po námahe, – zvyšujú schopnosť tela spaľovať tuk, – zvyšujú kapacitu pamäti, – spomaľujú degeneráciu tkane, – vyrovnávajú večerné kolísanie hladiny energie, – znižujú chuť na sladké, – znižuje fyzickú a duševnú únavu, – narušujú mechanizmus vzniku hladu, – zmenšujú dutiny (napr. pop uhroch), – majú antiseptické vlastnosti, preto sa osvedčili pri liečení poranenej kože, – majú antimikrobiologické vlastnosti, ktoré inhibujú rast streptokoka a iných baktérií, – aplikácia pri akné, ekzémoch a zápaloch kože, – utišujú bolesť. Bolo tiež dokázané, že steviozidy nemajú karcinogénne ani mutagénne vlastnosti a neboli zistené prípady mozgového nádoru, záchvatov, slepoty, alebo ďalších chorôb, ktoré sa vyskytujú pri používaní niektorých umelých sladidiel,
V súčasnej dobe sa steviozidy používajú v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Nakoľko sú steviozidy termostabil (nerozkladajú sa ani pri 270 oC) možu sa v potravinárskom priemysle použitiť pri pečení a všade tam, kde je možná náhrada umelých sladidiel a cukru prakticky, t.j. v pečivárskom priemysle, pri výrobe alkoholických a nealkoholických nápojov, v mliekarenskom priemysle, (jogurty, sušené mlieko, zahustené mlieko), v konzervárenstve (výhodou je to, že majú antiseptický vplyv), pri výrobe čokolády a cukríkov, zmrzliny atď.
Vo farmaceutický priemysle sa môžu steviozidy použiť pri sledení liekov s nepríjemnou tŕpkou chuťou, pri výrobe sladidiel pre diabetikov, cukríkov v boji proti zubému kazu atď.
V kozmetickom priemysle pri výrobe prípravkov na ochranu kože, vyrobu zubnej pasty pre deti – v boji proti zubnému kazu.
Prví na svete (okrem juhoamerických indiánov) pochopili veľký význam steviozidov Japonci, ktorí už v r. 1973 v záujme ochrany zdravia obyvateľov vládnym nariadením výrazne obmedzili používanie umelých sladidiel – chemikálií a doporučili používanie steviozidov. Významný japonský odborník prof. O. Tanaka autorovi článku napísal – za viac ako 30 rokov používania steviozidov sa v Japonsku nezistili žiadne negatívne vedľajšie účinky. Tento dôležitý údaj však príslušná komisia EÚ nevzala do úvahy. Napriek stovkám vedeckých článkov, ktoré popisujú zdravotnú nezávadnosť Stévie a steviozidov potravinárska komisia EÚ sa v r. 1997 uzniesla, že „ešte niekoľko rokov sa budú skúmať účinky steviozidov“.
Steviozidy ako nekalorické sladidlo už zaregistrovali desiatky štátov na celom svete počnúc Južnou Amerikou (pravlasťou stévie) cez Japonsko, Kóreu, Vietnam, Tajvan, Indiu, Čínu štáty bývalého SSSR až po naše hranice. Skoro 1/3 všetkého ľudstva na svete už používa Stéviu a steviozidy. Na Ukrajine po havárii v Černobyle sa podával pracovníkom – záchrancom čaj sladený listami stévie lebo sa zistilo sa, že steviozidy napomáhajú vyplavovaniu rádionuklidov.
V súčasnej vedecko-technickej dobe si stačí sadnúť ku pinternetu a prečítať si čo hovorí veda o steviozidoch. K tomu netreba poznať svetové reči – stačí čeština. V prípade, že sa poznajú svetové jazyky (stačí ruština a angličtina) nájdu sa v internete tisíce údajov o steviozidoch a o ich úplnej bezpečnosti pre ľudský organizmus.
Všetko nové sa často stretáva s odporom predovšetkým u finančne mocnejšej konkurencie. V našom prípade u cukrovarníkov a výrobcov umelých sladidiel, ktorí nemajú záujem o tam, aby na trh prišiel lacný a najmä zdraviu nezávadný konkurent.
V Československu sa výskumom stévie ako prví začali zaoberať pracovníci katedry tropických rastlín na VŠ zemědělskej v Prahe. Začiatkom 90 rokov minulého storočia Ministerstvo pôdohospodárstva SR poskytlo milióny korún na výskum možnosti pstrovania stévie na Slovensku. Stévia sa predáva už niekoľko rokov na Agrokomplexe v Nitre a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa vypisujú diplomové práce, zaoberajú sa ňou aj niektoré šľachtiteľské stanice.
Žiaľ o tom či stévia je škodlivá nemajú jasno ani samotní pracovníci Ministerstva zdravotníctva SR. V r. 1998 riaditeľ Výskumného ústavu výživy napísal: Na základe poznatkov z literatúry a zo skúseností zahraničných a domácich pracovísk, možno odporúčať využitie výrobkov zo Stévie cukrovej a steviozidov v potravinárskom priemysle. V tom istom roku Štátny zdravotný ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave napísal, že „nemá námietky voči použitiu Stévie cukrovej na výrobu potravinárskych aditív. Stévia rebaudiana … je netoxická, nemá vedľajšie účinky. Pre svoju sladkú chuť sa stévia používa ako prírodné sladidlo, ktoré nemá vplyv na hladinu cukru v krvi.
Nie je súlad aj medzi vrcholnými svetovými a európskými organizáciami. Tak napríklad : Svetová poľnohospodárska organizácia FAO v Ríme schválila steviozidy ako nekalorické sladidlo a dala im kód E 960 a o „nižšie“ postavená potravinárska komisia EÚ steviozidy neschválila !?! Vzniká otázka v záujmu koho títo ľudia rozhodujú – iste nie v záujme zdravia ľudí.
Vedecký vývoj sa však zastaviť nedá, dá sa iba spomaliť. Pod tlakom vedeckých výsledkov nakoniec bude musieť aj potravinárska komisia EÚ ustúpiť a schváliť steviozidy ako nekalorické sladidlo. Rozhodujúcu úlohu by v tomto prípade mohlo zohrať Ministerstvo zdravotníctva Českej prípadne aj Slovenskej republiky tým, že by nezávislej vedeckej inštitúcii prípadne jednotlivcom – vedcom dalo posúdiť zdravotnú nezávadnosť steviozidov. Táto nezávislá inštitúcia resp. jednotlivci by mali vziať do úvahy viac ako 30 ročný výsledky z Japonska a výsledky vedeckých ústavov zo štátov, kde sú steviozidy schválené ako sladidlo. Po vypracovaní vedeckej správy by sa na verejnej oponentúre malo rozhodnúť o použití steviozidov. Skutočnosť je taká, že doteraz niet vedecku dokázaných nagatívnycxh vplyvov steviozidov na človeka.
Či snáď Japonci nemajú záujem o zdravie svojich občanov ?!?
Ing. Alexander Čumakov, DrSc.
