Desátý závěrečný článek ze série Alexandera Čumakova ze Slovenska. Tentokrát pojednává o sladidle E 960 – Stevizoidech.Steviozidy – prírodné sladidlo (E 960)
(Stévia rebaudiana, Bertoni)
Úvod
Listy stévie obsahujů zlůčeniny (glukozidické diterpény), ktoré ako prírodné sladidlo sů známe už stovky rokov. Používajů sa v potravinárskom priemysle ako bezkalorická a zdraviu prospešná náhrada za sacharózu. Indiáni v Južnej Amerike ich používali ako sladidlo už pred príchodom španielských kolonizátorov. Rozširuje sa použitie steviozidov aj vo farmaceutickom priemysle (sladeniu liekov pre deti a diabetikov a v kozmetickom priemysle (pleťové krémy).
Stévia sa pestuje predovšetkým v Číne (najväčší pestovateľ na svete, ročná produkcia viac ako 1000 ton suchých listov), veľkí pestovatelia sů v krajinách Južnej Ameriky, ďalej Južná Kórea, Južný Vietnam, Malajzia, Tajvan, Izrael a krajiny býv. ZSSR. Napriek tomu, že používanie steviozidov v USA nebolo povolené pestuje sa stévia aj tam.V Európe sa pestovaním stévie zaoberali Bulharsko, Portugalsko, Nemecko, Belgicko a Anglicko. Na Slovensku Ministerstvo pôdohospodárstva vučlenilo 12 miliónov korůn na výskum možnosti pestovania stévie na Slovensku.
Steviozidy boli v r. 2000 zaradené potravinárskou komisiou FAO medzi sladidlá s kódovým číslom E – 960. Potravinárska komisia Eů však používanie steviozidov ako sladidlo doteraz neschválila. V jej zdôvodnení zo dňa 17 jůna 1999 sa uvádza – napriek tomu, že sa doteraz nedokázal negatívny vplyv na človeka sa odporůča aj naďalej vo výskume sledovať. V USA bolo používanie steviozidov schválené len ako dietitecký doplňok.
Steviozidy sů veľkým konkurentom umelých sladidiel (chemikálií) preto sa nevylučuje konkurenčný boj, lobbovanie v neprospech schválenia používania steviozidov najmä v krajinách, v ktorých je značný ekonomický a politická vplyv USA, kde je firma MONSANTO – najväčší výrobca umelých sladidiel a prípravkov a geneticků úpravu potravín.
Na základe viacročného výskumu, ktoré viedlo Ministerstvo zdravotníctva Japonsko už v r. 1970 zakázalo používanie umelých sladidiel (chemikálií) a miesto nich sa používajů steviozidy. Riaditeľ Vů, ktorý sa v Japonsku venuje stévii a steviozidom prof. O. Tanaka uvádza: za 30 ročné obdobie používania steviozidov sa doteraz u ľudí neprejavili žiadne negatívne javy. V Japonsku steviozidy používajů aj na výrobu zubnej pasty pre deti (zmenšuje výskyt zubného kazu).
V býv. ZSSR sa od r. 1980 stévii venuje rad výskumných pracovísk. Na základe výsledkov pokusov Vů ekohygiény a toxikológie Ministerstva ochrany zdravia Ukrajiny boli steviozidy ako sladidlo zaregistrované v býv. ZSSR kde v sůčasnej dobe stéviu pestujů vo viacerých štátoch a výskumne sa steviozidami zaoberajů mnohé výskumné ústavu a katedry vysokých škôl. Po havárii v Černobyle sa pracovníkom podával čaj sladený steviozidmi, lebo sa zistilo, že steviozidy urýchľujů vyplavovanie rádionuklidov z tela.
Steviozidy majů dokázaných mnoho priaznivých zdraviu prospešných účinkov: napomáhajů tráveniu, zabraňujů tvorbe zubného kazu a povlaku na zuboch, májů liečivý účinok na rany, zlepšuje toleranciu organizmu voči glukóze, znižujů množstvo cukru v krvi atď.
Teoretické informácie o sladidle stévia
Sladivá sila extraktu steviozidov z listov je približne 250 – 300 násobok sacharózy (závisí od kombinácie s druhom potraviny a použitými sprievodnými cukrami) . Pritom kalorický obsah je minimálny. Extrakt získaný z stéviových listov pozostáva z ôsmych zložiek pričom päť z nich je rozhodujůcich: steviosid (hlavná zložka), rebaudioside A, C, steviobioside a dulcoside A. Týchto päť zložiek vytvára až 95% celkového obsahu.
Stévizidy sů veľmi dobre rozpustné vo vode, etanole a metanole, nerozpustné v benzéne, chloroforme a iných nepolárnych rozpůšťadlách. Čistý stéviozid je vo forme bielych kryštálov alebo prášku. Je to substancia, ktorá nepodlieha fermentácii, v ľudskom organizme sa nerozkladá a nepodlieha metabolizmu. Nerozkladá sa pri teplotách neprevyšujůcich 250oC.
Charakteristika sladidla stévia
OBSAHOVÉ LÁTKY
Najdôležitejšími obsahovými látkami rastliny sů diterpenoidné glykozidy – steviosid (5,5 až 12,0% – hlavná účinná látka) s aglykónmi steviol, a izosteviol. Ďalej obsahuje rebaudozid C (dulkozid B), rebaudozid A, B, D, E, dulkozid A, steviolbizid, triterpény, labdánové diterpény, flavonoidy quercetin, avicularin a guayaverin), triesloviony a steroly. Prítomné sů i organické kyseliny – kávová a chlorogenová, deriváty kumarínu scopoletin a umebellipheron.
Extrakt získaný z drogy označovaný ako celkový steviozid (biely, kryštalický hygroskopický prášok) s hranicou sladivosti 0,002% je 250 až 300 krát sladší ako sacharóza (repný cukor), je netoxický, nieje mutagenný a karcinogenný, s minimálnou kalorickou hodnotou, má konzervačný účinok, pri tepelnej úprave netmavne a nepodlieha fermentácii.
POUŽITIE
Hlavné využitie drogy je potravinárske, pretože ústredné účinné látky sa prakticky nevstrebávajů a ľudský organizmus sa k nim chová inertne. Je preto vhodným sladidlom pre osoby s cukrovkou.
Známe je však aj liečivé využitie drogy, ktorá vykazuje pri vnůtornom a vonkajšom užívaní silný fytoncídny (antibakteriálny) účinok, takže je možné drogu využiť aj k príprave kloktadla, k liečbe nehojacích sa rán, vrátane bércových vredov. Má inhibičný účinok na niektoré kmene baktérii spôsobujůcich zubný kaz. Pôsobí tiež močopudne.
Pre svoju vysoků mieru sladivosti a veľmi nízku kaloricků hodnotu sa používa ako prírodné sladidlo vhodné pre ľudí s nadmernou hmotnosťou, pri výrobe nízkokalorických nealkoholických nápojov a potravín.
Relatívna sladivá chuť vzhľadom k sacharóze
Relatívna sladivá sila je najvýznamnejší faktor sladivosti. Sladivá sila je relatívna a závisí od koncentrácie sacharózy v porovnávacom roztoku. Ak sa porovnáva 1% referenčný roztok sacharózy je sladivosť stévia asi 300 násobná, ak sa porovnáva obvyklý 3% roztok sacharózy potom sladivosť je asi 200 násobná. Okrem toho táto sladivá sila závisí od druhu potravy a obsahu soli v potravinách.
Kvalita chuti
Chuť stévie je podobná chuti sacharózy z hľadiska doby trvania sladkej chuti v ústach (sladká chuť trvá mierne dlhšie – doznievanie chutí) a v porovnaní s inými prírodnými sladidlami ako napr. Licorice a Glycirrhizin je chuť stévie najbližšia k chuti sacharózy.